reklama

Keď koláč, tak makovník. Keď obchodná komora, tak tá bergamská!

Celé toto dobrodružstvo má na svedomí Camera di Commercio Bergamo. Nedeľa, 11. Október, 9:13 SEČ. Naša skvadra očarená spanilými mužskými letušiakmi spoločnosti Ryanair práve pristála na bergamskom letisku Orio al serio. Sotva sme sa, plní elánu a vôle nasávať nové vedomosti, zložili v hosteli s ambíciou trošičku si vydýchnuť, poctil nás svojou prítomnosťou profesor Gabrio V., rodený Bergamec a s neodolateľným šarmom jemu vlastným nás vyduril na prehliadku historického centra Bergama, zvaného Cittá Alta. Z tejto nám v pamäti utkvel najmä nádherný výhľad na celé mesto (tak malebné, tak talianske, tak whatever) a dlažba pozostávajúca z malých šutrov bolestivo sa zapichujúcich do chodidiel a neúprosne ničiacich opätky topánok – posolstvo pre budúce generácie návštevníkov Bergama –neobúvajte si tu štekle. Obanujete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Nami najoceňovanejšou informáciou, ktorú nám Gabrio toho dňa poskytol, boli presné zemepisné súradnice miestnej vývarovne Ciao. S výrazmi vyhladovanej divej zveri sme sa vrhli na cestoviny rôznych tvarov a farieb, pizzu, šalát, koláče atď. Po dvoch týždňoch konzumácie výhradne týchto prepychových tradičných pokrmov už ale všetci snívame o pečenej klobáse a kyslej kapustnici.
Na druhý deň sme absolvovali prednášky na tému Bergamský systém podnikania a Turizmus ako nástroj valorizácie teritória (celkovo 6 hodín, a to po každý všedný deň), vďaka čomu sme si osvojili kvantum drahocenných poznatkov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Uznajte, že takúto mega porciu pokrmu pre dušu sa patrí spláchnuť dúškom lahodného talianskeho vína z neďalekého supermarketu Pellicano. Takto, samozrejme striedmo, sme ako správni gurmáni činili po každý večer. Keď už prišla reč na tento lahodný mok, na lekciách o poľnohospodárskom svete nám o ňom Taliani vštepili ďalšie výživné znalosti. Polopatisticky povedané, kupujte fľaše oštempľované známkou D.O.C.G. a/alebo V.Q.P.R.D. (ha ha ha). Síce si už nepamätám, čo to znamená ale na základe empirických skúseností môžem potvrdiť, že v porovnaní s tými ostatnými sa vskutku jedná o kvalitnejšie víno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Silným zážitkom obzvlášť pre mužskú časť slovenskej výpravy bola návšteva leteckého gymnázia, kde sa deti ako Vy učia za pilotov, dispečerov či meteorológov. Tu nám bolo dopriate vyskúšať si letecký trenažér. Študenti tejto školy sa na ňom pretekali, kto zručnejšie vzlietne a pristane, zatiaľ čo my, študenti GLS sme súťažili, kto skorej spadne. Suverénne zvíťazil spolužiak Biľak, ktorý dokázal havarovať za rekordný čas 3,56 sekundy, t.j. ešte pred vzlietnutím, čo je úctyhodná matematika. 5.E nikdy nepremrhá šancu prejaviť svoj bezbrehý všestranný talent.


Následne sme boli prijatí na audiencii u bergamského starostu. Najsamprv sa mierne ostýchal, ale nakoniec sa z neho vykľula veselá kopa, od ktorej sme sa dozvedeli, že sa rád lyžuje, obľubuje spoločnosť škaredých žien (pekné ho údajne nechcú), už trikrát bol v Prahe (..e?) a iné užitočné veci. Podobných formálnych vizít sme sa počas nášho pobytu zúčastnili neúrekom a vždy nám to otvorilo nové obohacujúce obzory.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Medzi časom sa jednej spolužiačke zapálilo slepé črevo (mezi nami familiárne nazývané asterix), vďaka čomu sa jej naskytla nezabudnuteľná príležitosť byť operovaná v utešenej západniarskej nemocnici. 2 dni po zákroku bolo jej blízkym priateľom povolené ju navštíviť. Delegácia najbližších o počte 10 u nemocničného personálu vzbudila pozornosť svojím hlučným prejavom a imidžom cigánskej rodiny na návšteve vajdovej ženy v pôrodnici. Avšak, nikto si nedovolil namietať (asi ich zastrašili naše barbarské slovanské črty ). Dodajme, že poškodená sa momentálne teší skvelému zdraviu a využime možnosť touto cestou poďakovať sa nášmu realizačnému tímu za excelentnú starostlivosť, ktorú nám 24 hodín denne poskytovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Ďalšou nevšednou skúsenosťou, ktorú pre nás prichystali naši talianski priatelia s pánom Mauriziom na čele, bol sobotňajší výlet do hôr, konkrétne do lokality Valle Brembana a návšteva tamojšieho agrituristického komplexu, nad ktorým prevzal záštitu taliansky McGyver – istý Ferdy.
Akousi predzvesťou dobrodružstva v tento výnimočný deň bola cesta mikrobusom po serpentínkovitom horskom chodníku so stúpaním tak 60 promile, určenom pre osly a džípy s náhonom 4x4, počas ktorej sa aj spolužiak Biľak modlil, aby sme sa nezošmykli do zhruba 300 metrov hlbokej priepasti.


Pre uvedenie čitateľa do problematiky v krátkosti zreprodukujem Ferdyho dojemný príbeh:

Narodil sa v horách. Keď mal 20 rokov, zo zvedavosti sa vybral na potulky do sveta. Zistil, že citujem: „vo svete nič zaujímavého nie je“ a vrátil sa späť do hôr, aby tu vlastnoručne vybudoval turistické stredisko a založil tzv. „Družbu šestnástich horaliek“, ktoré ho spravujú. Z jeho nesmierne pútavého rozprávania vyplynulo, že hoci ženy v horách podľa tradičného modelu od nepamäti menežovali celú obecnú ekonomiku, predsa len zastáva názor, že sú to stvory neumné a nehodné zaobchádzania ako so seberovnými (čo očividne preukázal svojím neokrôchaným jednaním s biednou Grazianou, ktorá akurát bola poruke). Akonáhle si Ferdy uvedomil, že celých 75 percent našej skupiny tvoria dievčatá, začal sa cca po každej druhej vete ubezpečovať, či sme pochopili. Avete capito?


Ako tak čas plynul, dozvedeli sme sa, že Ferdy komplet všetko vybavenie vrátane stajní a hotelu vystaval vlastnými rukami, a to z prírodných zdrojov, ktoré mal bezprostredne k dispozícii. Prehlásil o sebe, že síce nie je najlepší, ale je jediný a jedinečný. Neostalo nám nič iné než v nemom úžase súhlasiť.


Po prehliadke chlievikov s roztomilými oslíkmi, zajačikmi a inou háveďou nás vyhladovaných z toľkého kochania sa uviedli ku stolu. To sa tam zrazu vyskytol aj Gabrio a po chvíli spokojného napchávania sa nás upovedomil, že práve konzumujeme somára...


Nepárnokopytníky na tanieri, ani následná vizita ruín domu, ktorý voľakedy bol býval obývaval samotný Torquato Tasso, nás už ale po stretnutí s Ferdym ani najmenej neohúrili. Po tomto nás ohúril už iba pondelňajší seminár zo sociálnej pedagógie na bergamskej Universitá degli Studi, kde sme nevychádzali z údivu nad rečami, ktoré sa tam viedli (podľa všetkého sme asi ešte nedosiahli požadovanú úroveň umnosti) a kde sme si vraj neadekvátnymi reakciami mierne naštrbili renomé u Gabria. Promptne sme si ho napravili na poobedňajšom, podotýkam extrémne formálnom a napätom mítingu s Generálnym sekretárom Obchodnej komory Bergama, ktorého ego sme vymasírovali rečami o siahodlhých a konštruktívnych plánoch stráviť zvyšok života práve v Taliansku, a to nezištnou prácou pre Jeho Komoru.


Čo sa voľných chvíľ týka, niektorí z nás ich trávili prípravou materiálov na program na stužkovú, využívajúc pritom luxusné príslušenstvo nášho hostela, ako napríklad červenú chlpatú taburetku, kravské kožky či bidet. Iní sa zaoberali tvorbou reportáží pre časopis Prečo nie a iné mienkotvorné médiá.


Zvláštna pozornosť bola našej družine venovaná aj na utorňajšej Erasmus party. Dievčatá (aj chlapci), ktoré mali v živote tú česť prísť do styku s diskofilnými Talianmi, vedia o čom je reč.


Po týchto výnimočných udalostiach sme na naše nemilé prekvapenie boli opätovne vydaní napospas školeniu a to konkrétne Christianovi (ktorého sme pre jeho konštantný úsmev milo prezývali Čínsky boh srandy) a jeho business-consulting hre; podľa jeho slov sme sa pri nej mali pohádať až do krvi, lenže na jeho sklamanie sme znova preukázali božský kľud Severanov, ktorý do našich predkov dozaista vštepili bratia Švédi počas 30-ročnej vojny. Nezasvätenci si ho častokrát mylne vysvetľovali ako pasivitu.


Ani sme sa nenazdali a prišiel smutný deň odchodu domov. Let naspäť prebehol hladko, až na občasné turbulencie a môj guľôčkový dezodorant rozprskaný na pasažierov široko ďaleko.


Suma sumárum, nikto z nás svoje rozhodnutie absolvovať tento zájazd neoľutoval a 2 týždne sústavného spoznávania novôt uplynuli rýchlejšie, než by si jeden trúfol predstaviť. Ak by ste v budúcnosti dostali ponuku zúčastniť sa kurzu na bergamskej obchodnej komore, bez váhania choďte do toho.


Na záver zopár faktov o bergame a okolí:
Bergamo je jedným z najvýznamnejších a najrozvinutejších priemyselných stredísk celého Talianska. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti Švajčiarska, čo sa odzrkadľuje na pokojnej mentalite obyvateľstva. Bergamo leží v regióne Lombardia, v tieni známejšieho Milána, no v ničom za ním nezaostáva. Nezamestnanosť sa tu napriek globálnej kríze udržiava na pozoruhodne nízkych priečkach. Okrem iného tu sídli azda najznámejší závod na výrobu bŕzd (a to tak kotúčových ako aj bubnových) v Európe – freni Brembo, ktoré sú žiadané na celom svete. Ďalej je Bergamo známe ako rodisko slávneho hudobného skladateľa Gaetana Donizettiho, ktorého diela sa tešia veľkej obľube najmä v kruhoch milovníkov opery. Čo sa týka ostatných typov umenia, s okolím Bergama sa spájajú mená ako Caravaggio (taliansky barokový maliar), Harlekýn (preslávená postavička z charakterových komédií), či Torquato Tasso (spisovateľ). Jednoducho a trefne by sa bergamo dalo charakterizovať ako mesto harmonickej fúzie umenia a techniky .

Alžbeta Hlucháňová

Alžbeta Hlucháňová

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

v rámci pátrania po predkoch sa zaujímam o islandskú kultúru Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu