Pokúsme sa uviesť si poniektoré kľúčové slová, ktoré majú čo-to do činenia so stavom nudy. Pripájam adekvátny komentár:
a) nadbytočný voľný čas: je relatívne príjemné môcť skonštatovať, že tento sa vmojom živote nevyskytuje;
b) počasie dosahujúce extrémov čoraz častejšie aj vnašich zemepisných šírkach, kedy sa ľudská bytosť zo zdravotných dôvodov radšej nevzďaľuje od príbytku;
c) povinnosti: už len myšlienka na ne privádza menej odolné organizmy do stavu hlbokého unudenia, či až depresií. Do tejto kategórie zahrňujeme domáce práce, uvybraných dospelých zamestnanie, bez akéhokoľvek náznaku irónie školu, či spoločné aktivity spodaktorými rodinnými príslušníkmi - napr. strýko-mäsiar ztretieho kolena ap.;
Akonáhle sa vo Vašom okolí vyskytne čo i len jeden z vyššie uvedených faktorov, hrozí veľké riziko, že sa až do odvolania budete preukrutne nudiť. Tieto činitele majú na svedomí okrem iného aj tento tragický prípad:
Je pondelok, 10:25 SEČ, náš figurant (pre upresnenie - figurant sa volá Julo a patrí medzi hyperaktívne deti) sedí v škole, dajme tomu, že na matematika, ktorá je medzi takýmito deťuškami považovaná za jeden z najnudnejších predmetov vôbec. Počasie sa nesie v znamení dažďa a občasného krupobitia. Aby sme to ešte pritvrdili, poobede Jula čaká doučovanie z ďalšieho nudného predmetu, a síce z fyziky (no fuj) a potom ešte olovrant s pratetou z Prievidze. Skôr, ako si však stihne uvedomiť, aký kapor ho to vlastne čaká, už sa nudí a to nudou enormného kalibru.
Úvaha: Figurant sa evidentne ocitol v nezávideniahodnej, priam horibilnej situácii. Julo má k dispozícii jediné dostupné riešenie: začne simulovať príznaky ľubovoľnej nebezpečnej, ale hlavne nákazlivej choroby a v inkriminovanom čase, ktorý by za daných okolností premrhal pri vyššie uvedených nepríjemnostiach, sa môže venovať aktivite dľa vlastného uváženia. Šanca, že mu to zákonný zástupca zbaští, je ale niekde medzi nulou a mínus päťmiliónom, takže poprajme Julovi úprimnú sústrasť a prejdime k ďalšej téme.
Budeme sa venovať prevencii pred nudovými stavmi. Škola je epicentrom nudného diania a ja uvediem bežné viac-menej efektívne spôsoby obrany plus komentár:
debata na voľnú tému;
tvorenie umeleckých diel (od pletenia náramkov priateľstva cez komponovanie poézie ahudby - pískanie si, vydávanie rozličných zvukov, až po kreslenie na lavicu. Fantázii sa medze nekladú);
jedenie (nech sa aspoň žalúdok nenudí);
bezdôvodný smiech (jednotlivec alebo skupina využívajúca túto taktiku vyvoláva unezávislého pozorovateľa dojem duševnej poruchy, ale my zasvätení do tejto problematiky vieme, že je to len obranný mechanizmus);
Vyučujúci to ale nie je vždy ochotný tolerovať (rozmery nudy na hodinách závisia taktiež aj od jeho prístupu, ale tento problém tu riešiť nemienim) a v takých prípadoch sa dá už len myslieť na niečo pekné a počítať sekundy do uplynutia tej-ktorej nudnej lehoty.
Záver: Z môjho dumania vyplýva, že ľudia vynakladajú úsilie nenudiť sa, ale ich predstavení resp. akíkoľvek iní nadriadení sa im to všemožne pokúšajú prekaziť.
Pre ostatných platí heslo „ak sa nechceš nudiť, začni vykonávať činnosť, ktorá ťa zabaví."
To by bolo tak všetko, čo som chcela o nude v skratke povedať. Ale nepochopenie môjho "mástrpísu" drahými učiteľmi na ZŠ sa ma dotklo sowieso.
